Letisko Piešťany v SNP: odchod letcov aj nálet z neba

O niekoľko dní si pripomenieme 82. výročie Slovenského národného povstania, ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Práve v ten deň sa písala aj kapitola s názvom letisko Piešťany v SNP — časť tunajších vojenských letcov sa rozhodla pridať k odboju namiesto toho, aby zostala pod nemeckým dohľadom. Letisko Piešťany (PZY) tak patrí medzi miesta v regióne, ktoré si túto históriu pripomínajú dodnes. O necelé tri týždne neskôr, 18. septembra 1944, sa nad ním navyše odohral jeden z najodvážnejších náletov povstaleckého letectva. Pripomeňme si oba momenty aj to, čo im predchádzalo.

Vojenské korene letiska

Letisko Piešťany založila česko-slovenská armáda v roku 1926 ako vojenské letisko. Vzniklo však na mieste, ktoré už predtým poznalo letectvo. Už 17. augusta 1912 tu pristála vzducholoď, a to ako v prvom slovenskom meste. Prvé letecké dni na Slovensku sa konali v roku 1914 na piešťanskom Kúpeľnom ostrove. Letecká tradícia mesta tak siaha hlbšie, než by sa na prvý pohľad zdalo.

V roku 1927 sem z Nitry preložili Letecký pluk 3 nazvaný po Generálovi-letcovi M. R. Štefánikovi. Na jeho počesť sa v Piešťanoch v rokoch 1934 až 1936 konali letecké dni, ktoré priťahovali davy divákov. Piešťany sa vďaka tomu na niekoľko rokov stali jedným z centier slovenského vojenského letectva.

August 1944: letci odchádzajú do povstania

V auguste 1944 sídlili v Piešťanoch letecké kasárne. Keď 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, piešťanskí letci patrili k máloktorým vojenským jednotkám na západnom Slovensku, ktoré sa k nemu pripojili. Rozhodnutie nebolo samozrejmé — mnohé iné posádky zostali na mieste. Večer toho istého dňa vydal veliteľ stotník Ivan Haluzický spolu s nadporučíkom Júliusom Drozdom rozkaz na presun. Na povstalecké územie sa vydalo približne 300 mužov.

Letci na letisku zanechali všetku leteckú techniku. Tú neskôr získali Nemci a používali ju proti povstalcom. Piloti, medzi nimi aj eso Ján Režňák a stotník Haluzický, neskôr tvrdili, že s lietadlami odletieť nemohli. Chýbal benzín a stroje neboli vybavené na nočný let. Táto verzia sa dodnes objavuje v spomienkach aj v odbornej literatúre o SNP.

Letisko Piešťany v SNP: nálet 18. septembra 1944

Nemci letisko po odchode piešťanských letcov obsadili. Dopoludnia 18. septembra 1944 nad ním preletel na stíhačke Bf 109G-6 rotmajster František Cyprich. Prieskum ukázal, že na ploche stojí okolo 30 nemeckých lietadiel. Boli medzi nimi bombardéry Junkers Ju 88, strmhlavé bombardéry Ju 87 Stuka, stíhačky Bf 109 aj prieskumné Focke-Wulf Fw 189 — vrátane bývalých slovenských strojov. Prieskumný let tak potvrdil, že Nemci letisko premenili na dôležitú základňu.

Krátko predtým, 1. júna 1944, vznikol v Sovietskom zväze 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk. So stíhačkami Lavočkin La-5FN sa 15. až 17. septembra 1944 presunul na povstalecké poľné letisko Zolná pri Zvolene.

Hneď v prvý operačný deň, 18. septembra 1944, vzlietol o 18:10 osemčlenný roj pod vedením nadporučíka Josefa Stehlíka. V roji leteli piloti Stehlík, Šrom, Vendl, Hlučka, Skopal, Valoušek, Mráz a Dobrovodský — sedem Čechov a jeden Slovák. Stehlík velil aj preto, že pred vojnou slúžil práve v Piešťanoch u Leteckého pluku 3. Zloženie roja pripomína, že na oslobodzovaní Slovenska sa podieľali letci z oboch častí spoločného štátu.

Trasa viedla nízkym letom cez Vtáčnik, údolie Nitry a Považský Inovec. Piloti sa tak snažili uniknúť nemeckým hlásnym službám. Lietadlá bomby nemali — ešte ich nepriviezli z Troch Dubov. Útočili preto ostreľovaním.

Útok začal okolo 18:30 a moment prekvapenia bol úplný. Protilietadlová obrana spočiatku vôbec nereagovala. Každý pilot vykonal v priemere tri nálety. Až na konci sa ozvali dve postavenia protilietadlovej obrany; jedno z nich umlčal podporučík Skopal. Bilancia večera bola jednoznačná v prospech povstalcov.

Výsledok náletu

Povstalci pri nálete zničili desať nemeckých lietadiel a ďalších desať poškodili. Sami pritom nestratili ani jeden stroj. Takýto pomer strát patril medzi najvýraznejšie úspechy povstaleckého letectva počas celého SNP.

Dôsledky náletu a civilná obeť

Nálet si vyžiadal aj jednu civilnú obeť. Guľka zasiahla 43-ročného robotníka Anzela Julínyho z Kláštorskej ulice, ktorý sa práve vracal z práce. Zostali po ňom dve deti. Túto udalosť zaznamenala aj Kronika mesta Piešťany. Táto smrť pripomína, že vojna zasiahla aj bežný civilný život v meste.

Po nálete a po údere 15. leteckej armády USAAF na nemecké letisko Nový Dvor 20. septembra 1944 sa situácia vo vzduchu nad Slovenskom zmenila. Prevaha v stíhacom letectve prešla na stranu povstalcov. Vzdušný priestor nad Slovenskom sa tak v priebehu pár dní zmenil v prospech povstania.

Čo z tejto histórie vidno dnes

Letisko Piešťany oslobodili 4. apríla 1945. Vojenská posádka na ňom pôsobila ešte dlho po vojne a definitívne ho opustila až v roku 2001. Dnes v južnej časti areálu sídli Vojenské historické múzeum Piešťany, otvorené v septembri 2004. Jeho expozícia sa rozprestiera na ploche vyše 41 000 metrov štvorcových a možno v nej vidieť aj historickú vojenskú techniku. Areál tak dnes spája dve vrstvy histórie — vojenskú minulosť aj miesto spomienky.

Na leteckú tradíciu mesta nadväzuje aj Festival letectva Piešťany. O tom, ako letisko dnes funguje a aké má plány do budúcnosti, si môžete prečítať v článku o regionálnom leteckom uzle s ambíciami rásť.

Zdroje: Kronika mesta Piešťany; M. Lacko: Slovenské národné povstanie 1944 (Slovart 2008); J. Stanislav, V. Klabník: Slovenské letectvo 1944 – 1945 (Magnet Press 2003).